- Jej koláčiky sa podávali v najluxusnejších hoteloch na Slovensku a aj napriek tomu ju korona a rozvod pripravili takmer o všetko, vrátane zdravia
- Slovenská víťazka Masterchefa, ktorá sa stala tvárou mnohých kampaní, sa rozhodla odstúpiť po 5 rokoch z firmy, ktorá nesie jej meno, Kralikova Cafe & Cakes
- Počas korona krízy sa jej podarilo úspešne odštartovať novú firmu a vlastný brand raňajkových produktov "Michaela Králiková"
- Súčasne nastavený systém pomoci podľa nej dostatočný nie je, čomu nasvedčuje aj mnoho iniciatív na záchranu gastra
Michaela Králiková sa do povedomia slovenskej verejnosti dostala v roku 2012, potom čo účinkovala v televíznej súťaži Masterchef. Vyštudovaná teologička, v tej dobe na materskej dovolenke, porotcov zaujala natoľko, že obsadila druhé miesto. Pre Michaelu to bol obrovský úspech, keďže si tým získala neoficiálny titul slovenský MasterChef, keďže prvé miesto obsadil jej český spolusúťažiaci.
Po výhre sa začali hrnúť ponuky, čo vyústilo do najrôznejších spoluprác. Učila v škole varenia, vydala vlastnú kuchársku knihu, spolupracovala na projektoch s mnohými známymi značkami a agentúrami, stala sa tvárou mnohých reklamných kampaní, publikovala články v magazínoch, účinkovala v TV reláciách. Neskôr strávila pár mesiacoch na Liptove, kde pôsobila ako F&B a šéfkuchárka v reštaurácii Kozí Vŕšok. Ako to už v gastre býva, vraví nám Michaela, po dlhom váhaní sa presviedčaní zo strany najbližších sa rozhodla, že sa pustí do niečoho vlastného.
Hoci kaviarne profitovali, vzdali sa ich
Krátko na to si otvorila vlastný podnik s názvom Kralikova Cafe & Cakes v Malackách. Ten si takmer okamžite ľudia zamilovali. Ako priznáva, do istej miery tomu pomohlo aj to, že bola mediálne známa. Svoj koncept sa od začiatku snažila zakladať na lokálnych produktoch.
,,Vtedy to ešte len na Slovensku začínalo. Vznikali malé gastro startupy - remeselné limonády, cidere, sirupy, káva či vína. My sme ich zahrnuli do svojej ponuky a chceli sme ich u nás odprezentovať. Celé sme to niesli v línii, že sme slovenská značka a aj ponúkame slovenské značky,“ spomína na začiatky Michaela.
Kaviarni sa veľmi darilo, časom preto ambiciózne otvorili ďalšie prevádzky v Záhorskej Bystrici a Stupave. Keďže dopyt bol stále veľký, na rad prišlo aj otvorenie výrobnej manufaktúry, kde okrem koláčikov vyrábala aj vlastné sirupy, sendviče, quiche či orieškové maslá. O jej koláčiky bol obrovský záujem a značka Kralikova Cafe & Cakes zásobovala napríklad kaviarne v sieti kníhkupectiev v Pantha Rhei či Yeme.
Zákazníci ich tiež mohli nájsť aj v luxusných hoteloch Lindner či Crowne Plaza a v mnohých drobných kaviarňach po Bratislave.
,,Nevedeli sme však nájsť kvalitný personál a časom to bolo neúnosné. Mali sme tri deti a stále sme prevádzky operatívne riešili spolu s manželom,“ vysvetľuje dôvod prečo sa aj napriek úspechu rozhodli s manželom dve prevádzky zatvoriť. ,,Ani jeden dôvod nebol, že by sme boli v strate, obe kaviarne boli ziskové. Aj napriek tomu sme sa takto rozhodli. Bol to zvláštny krok, ale cítili sme, že sme to spravili pre rodinu.“
Kaviareň bola jej štvrté dieťa
Zrazu ale prišla ponuka od mesta Malacky na prenájom mestskej športovej haly
Malina. Rozhodli sa presťahovať z malých butikových priestorov na väčšie
lukratívnejšie miesto. Keďže priestory potrebovali rekonštrukciu, do firmy vstúpili
investori. Tí do Kralikova Cafe & Cakes investovali vyše 80 tisíc eur, ktoré im mali byť
postupne splatené. Prerobili sme bývalé šatne na krásnu slnečnú kaviareň a prvé roky
boli skutočne úspešné. S obľubou sa k nám vracali aj zákazníci zďaleka, miesto u nás
doobeda našli mamičky s deťmi, popoludní zasa klientela z práce. Priorita bola vždy
ponúkať kvalitné produkty, rovnako ako kvalitné služby.
Viac spoločníkov vo firme však znamenalo aj viac problémov. Postupne to nabralo
osobný rozmer. Môj manžel mal na veľmi veľa vecí rozdielny názor. Keď som sa pred
2 rokmi rozhodla rozviesť, vedela som, že to kruciálne ovplyvní aj podnikanie. A to sa
presne stalo. Na čas som dramaticky cúvla z verejného a mediálneho života, aby som
si upratala priority a zbytočne neprilievala olej do ohňa.
Do toho prišla pandémia. Ako nám Michaela hovorí, pre ňu bola kaviareň živobytie, a
nie žiadna “prestíž”. ,,Zrazu sme stratili obraty a firma je tým pádom nefunkčná.
Nielenže neprofitovala, ale začali vznikať aj dlhy.“
Výdajné okienko to neutiahne
Jediná pomoc, ktorá sa im dostala od štátu bolo 80% preplatenej mzdy
zamestnancov, preto aj naďalej skúšali predávať ako sa len dalo. Čašníkov, ktorí
pracovali na dohodu sme sa vzdali, nechali sme si nakoniec len jedného zamestnanca,
pre prípad, že sa prevádzky otvoria.
Na pár týždňov sme skúsili otvoriť výdajné okienko. ,,Vypočítali sme si, že na to aby
sme tam mohli mať personál, platiť údržbu a energie by sme museli mať dennú tržbu
aspoň 200 eur. To sme nedokázali zarobiť, v zimnej sezóne už vôbec."
Spoločníkom sa mala vracať investícia. Keď sa do toho pripísali odvody na
zamestnancov spolu s platbou DPH, Michaela sa postavila pred rozhodnutie čo ďalej.
,,V situácii v akej som bola, som si musela povedať, že nemám tieto peniaze a radšej
odstúpim z firmy.“
Svoj odchod oznámila verejne na Instagrame:
,,Králiková Cafe bola ako moje 4. dieťa. Vymyslela som ju s obsahom, konceptom,
know how, receptami, nápadmi na obsah či interiér. Pretvárala sa mi v rukách a stále sa posúvala svojim smerom. Dnes sa však po 5 rokoch posunula do iných rúk.
Ďakujem Ti Králiková Cafe. Zmenila si môj život. Naučila si ma, aké je to vytvárať
hodnoty, čo je to tvrdá práca, vďaka Tebe som narástla. Spoznala som vďaka Tebe
mnohých skvelých ľudí. Urobila som určite veľa chýb, ale z každej som sa snažila poučiť a
ísť ďalej. Veľa si mi dala a dnes Ťa púšťam. Už si veľká a ja už nemám nad tebou kontrolu.
Dávam Ťa do dobrých rúk. Choď, leť, smelo a hrdo, neviem čo Ťa čaká. Či si zmeníš
meno alebo nie, navždy budeš mojou súčasťou”, napísala trojnásobná matka krátko
potom, ako sa vzdala svojho podielu v kaviarni, ktorá dodnes nesie jej meno.
Moje bolo know how, firma však manželova
Problém, však nebola iba pandémia. V kaviarni sme boli 4 spoločníci, no druhá firma ktorá zastrešovala moje mediálne výstupy, reklamy, výrobu koláčov a veľkoobchod patrila iba môjmu manželovi. ,,Začala som podnikať so svojou tvárou, menom,
nápadmi a know how, ale on bol konateľ, ja som nebola ani len spoločník. Keď som sa rozhodla podať žiadosť o rozvod, muž ma
odstavil, zrušil z disponencie na účtoch a ja som ostala bez
všetkého. Vrátane áut a telefónu, ktoré boli samozrejme na firmu. Bolo to najťažšie
obdobie, aké som v živote zažila."
Myslí si, že veľa žien, robí tú istú chybu čo ona. Podobný príklad zažila aj jedna z
najznámejších českých cukrárok, ktorej sa stalo presne to isté. Mala napísané všetky
firmy na muža a takmer o všetko prišla.
Zdá sa mi, že sa to často stáva talentovaným ženám. Na začiatku si neveríme, čo bol aj
môj prípad, dávame zodpovednosť do rúk niekoho, kto to “urobí za nás”. Chcela som
byť len v tichosti v úzadí a tvoriť, stretávať sa so zákazníkmi, inšpirovať sa a inšpirovať
iných. Možno som bola hlúpa, alebo naivná, ale človek nejakým spôsobom druhým
dôveruje. Už by som to nikdy nespravila.
Tam hore nevedia, ako to podchytiť
Za roky podnikania v gastre si Králiková získala aj mnoho známych a priateľov z
tohto priemyslu. Konštatuje, že väčšina z nich je teraz na tom zle.
,,Poznám mnohých, ktorí už predali aj nábytok alebo definitívne zatvorili,“ hovorí.
,,Je taký názor, že tie kvalitné podniky prežijú, ale podľa mňa je to vždy o tom, ako
dlho to podnikateľ dokáže držať udržať takto na hrane. Lebo pokiaľ sú tam nejakí
zamestnanci, investície, pôžičky, tak to ide iba ťažko. Sú ľudia, ktorí začali podnikať v
garáži len ako bokovku pri inom zamestnaní alebo majú ďalší biznis ktorý ich dokáže
uživiť aj počas krízy. Mám však obavu, že kto do toho išiel takto vo veľkom, s
pôžičkami či investíciami, musí to mať náročné a môže to byť likvidačné.
Michaela konštatuje, že štátna pomoc pre cestovný ruch nastavená dobre nie je. ,,Už
len ten fakt, že vzniká mnoho iniciatív, ako napríklad 10 pre gastro, značí, že tam hore
nevedia, ako to podchytiť. Prečo to musia robiť, prevádzkovatelia, podnikatelia či
herci? Keď to celé skončí, vyzerá to, že si nebudeme mať kde dať kávu,“ hovorí.
,,Myslím si, že v zahraničí je to lepšie podchytené, pretože sa podnikateľom prepláca
aj nejaká časť z ušlých tržieb.
Zle nastavený systém, však bol už aj pred koronou. Mnoho zamestnancov má dnes
problém, že na papieri mali minimálne mzdy a veľkú časť si zarobili na tringeltoch. Z
dotácie, ktorú dnes dostávajú sa tak vyžiť dá iba ťažko.
Je verejné tajomstvo, že gastronómii sa platia minimálne mzdy a potom sa dopláca.
Ale treba sa pýtať, prečo je to tak nastavené?“ Michaela opäť dáva za príklad
zahraničie. V zahraničí je daňová zaťaženosť gastra menšia ako tu. Takisto je to
výplatami a odvodmi. Zo superhrubej mzdy, ktorú nás zamestnanec stojí v konečnom
dôsledku dostane 50%.
Hovorí, že ako prišla korona, chcela sa zamestnať aj niekde inde a rozposlala
životopisy. ,,Samej s deťmi by mi bolo lepšie sa niekam postaviť a mať stabilný príjem.
Ale samozrejme, v gastronómii teraz nenájdem žiadnu prácu.“
Cez koronu rozbehla novú, vlastnú firmu. Už iba na svojom.
Po skúsenosti s rozvodom sa rozhodla, že bude robiť už iba na svojom. Na jeseň
odštartovala vlastný brand raňajkových produktov “Michaela Králiková”, spustila nový web, kde o nej nájdete
všetky informácie , novinky aj blog s receptami. Otvorila a rozbehla vlastnú firmu,
ktorá v súčasnosti funguje ako e-shop, kde okrem koláčikov predáva aj
vlastnú značku raňajkových produktov. V jej ponuke nájdete zrnkovú kávu, sypané
čaje na horúci či iced tea, zdravé zmesi na horúce nápoje (napríklad immunity elixír či
perníkové latte) či raňajkové produkty - kaše, granolu. V súčasnosti vyvíja receptúry
na orieškové maslá, sirupy a marmelády bez cukru. Tiež pripravuje dve knihy, ktoré
by mali uzrieť svetlo sveta na jeseň.
Náročné obdobie si vypýtalo svoju daň
Po tomto náročnom období a pri pracovnom zápale s rozbiehaním novej firmy, však
Michaela na začiatku nového roka ochorela a skončila v nemocnici. Praskla jej
platnička, čo ju na niekoľko týždňov odstavilo. Pri malých deťoch, ktoré k tomu
nechodia do školy, sa to mohlo zdať ako nezvládnuteľná situácia.
“Posledné roky som sa málo počúvala, robila som veľa vecí, ktoré som v vlastne
nechcela, hovorila som áno, keď som v skutočnosti chcela povedať nie, išla som cez
seba, svoje vlastné názory, hodnoty, išla som cez bolesť, prekračovala som svoje
hranice. Bolesť, fyzická či duševná boli pre mňa len niečím, čo treba prekonať,
zvládnuť, potlačiť, veď som predsa silná, sama to zvládnem - či už preniesť
chladničku, vytiahnuť gauč na druhé poschodie, uživiť rodinu, rozbehnúť biznis,
vymaniť sa z toxického vzťahu alebo zvládnuť nekonečný a frustrujúci rozvod bez
ujmy na zdraví. Nedovolila som si plakať ani povedať, že je toho na mňa veľa.
Nedovolila som si povedať, že nevládzem a potrebujem pomoc. Dnes ju však
potrebujem. Lekári mi povedali, že toto je dvihnutý prst nad mojim životným štýlom.
Viem, že už nič nebude ako doteraz.” napísala na svojom instagrame.
Až keď pustíme staré veci, môžu prísť nové.
Uvedomila som si, že takto to ďalej nemôže ísť a musím zmeniť svoj životný štýl,
priority a nastavenie. Vyčistila som si vzťahy, vzduch aj priestor. Všetko čo ma
zväzovalo, som pustila. Nefunkčné vzťahy, ktoré ma oberali o energiu, biznis, ktorý
viac bral ako dával, neskôr som sa vzdala aj bývania na Záhorí a presťahovala som sa
do Bratislavy.
Momentálne spravuje svoj web a eshop, píše knihy, chodí do televízie a pracuje na
ďalších projektoch. Nevie vylúčiť, že ak sa situácia vráti do normálu, v budúcnosti by
si opäť vlastnú prevádzku niečo otvorila. Kto robí v gastre, vie že je to vášeň.
“Ľudia ma navonok vnímali ako odvážnu, sebavedomú a rozhodnutú, ale vovnútri
som o sebe neustále pochybovala. Chcela som sa páčiť všetkým. Denne mi rezonovala
hlavou veta “čo si budú ľudia myslieť”. Potom som pochopila, že to je jedno. Rozhodla
som sa byť sama sebou. Urobiť odvážne rozhodnutia, bez toho, že som mala zaručený
výsledok. Pochopila som, že neexistujú správne a nesprávne rozhodnutia. Prestala
som sa báť, že sa niekomu nebudem páčiť, pretože dôležitejšie je či sa páčim sama
sebe. Prestala som sa báť, čo si o mne budú myslieť ľudia, pretože dôležitejšie je čo si
o sebe myslím ja. Odvaha byť sama sebou” je niečo, čo ma teraz uspokojuje. Začínam
odznova a som oveľa silnejšia.